blog

Tieň jaguára

Pavol Barabáš je skúseným dokumentaristom a kameramanom, ktorý zo svojich ciest prináša okrem množstva nádherných záberov aj príbehy zo sveta vzdialeného nášmu bežnému životu.
Tieň jaguára je putovaním štyroch dobrodruhov do venezuelského pralesa, kde sa majú podľa dohody počas splnu stretnúť s domorodým indiánskym kmeňom. Jeden z členov výpravy sa pred rokom v tejto oblasti zúčastnil horolezeckej cesty a práve preto film začína fascinujúcimi zábermi na skaly.
V prvej časti filmu začína dobrodružstvo cestovateľov za kmeňom Hodi. Barabáš ukazuje krásy prírody a cesta krajinou je doplnená komentovaním udalostí, ktoré sa tu odohrávajú a zároveň sú pocity účastníkov výpravy ilustrované faunou a flórou danej lokality.
Druhou časťou filmu je dosiahnutie cieľa, teda stretnutie s obyvateľmi kmeňa Hodi a pozorovanie ich života. Títo ľudia sú mierumilovní, srdeční, veriaci v duchovné sily a úzko spätí s prírodou, z ktorej si berú len to, čo potrebujú na prežitie. Autor filmu s dôrazom upozorňuje na to, že svoje životné prostredie neničia, nekričia po sebe, všetci spoločne ďakujú za úrodu, pripravujú jedlo aj sa stravujú. V porovnaní s filmom Suri z roku 2015 je Tieň jaguára viac zameraný na komentár cestovateľov, ktorí mali možnosť spriateliť sa s ľuďmi z kmeňa Hodi. Domorodých indiánov pozoruje pri bežnom živote, pri hrách, kúpaní aj pri jedle. Autenticitu dotvára tiež použitie ručnej kamery pri putovaní pralesom, vďaka čomu zažívame atmosféru okolia a nástrahy terénu.
Dokument Tieň jaguára odhaľuje život jedného z mála kmeňov, ktoré žijú v civilizáciou nedotknutej krajine a divák si postupne uvedomuje, že takýto primitívny život v harmónii s prírodou, kde je hlavnou prioritou súdržnosť členov spoločnosti a zabezpečenie potravy, je možno krajší a radostnejší ako ten náš moderný svet, kde sa realita viac približuje k sci-fi ako samotnému prapočiatku bytia.

autor: Maja Nikelová

Morgiana

V mysterióznej dráme Juraja Herza sa predstaví skvelá herečka Iva Janžurová, ktorá bola predtým obsadzovaná najmä do veselších žánrov, a to dokonca v dvoch úlohách súčasne. Sestry Klára a Viktrória vytvárajú protiklad dobra a zla, radosti zo života a temnoty. Film ohromuje svojou tajuplnosťou, šokuje zlobou a nenávisťou Viktórie nielen k sestre Kláre, ale tiež zákernosťou voči všetkým v okolí. Jediným Vikiným miláčikom je mačka menom Morgiana a z jej uhla pohľadu sú tiež snímané niektoré zábery. Predloha Alexandra Grina zahŕňa viaceré subjektívne pohľady, ktoré divákovi umožňujú vidieť okom postavy a poznať jej pocity. Takýmto spôsobom môžeme vnímať napríklad halucinácie otrávenej Kláry. Vo filme Morgiana sa divák môže tešiť na nádherné kostýmy, dekorácie aj prostredie. Príroda, v ktorej postavy trávia voľný čas, vyzerá presne ako z impresionis­tického obrazu. Okrem vizuálnej stránky vás film opantá a možno zaskočí, keď si pri sledovaní uvedomíte, že popri súcite s dobrosrdečnou Klárinkou, ktorá je stelesnením nevinnosti a dobroty, tak trochu sympatizujete a zaujímate sa o osud zlomyseľnej Viktórie, ktorá by bola schopná zo závisti a zo snahy zachrániť sa, aj vraždiť.

publikované: Maja Nikelová. Festivalový hlásnik (Cinematik 2018)

Uteč

Psychologický horor Uteč nám v úvode predstavuje mladý zaľúbený pár, ktorý sa chystá na víkend k jej rodičom. Postupne sa divák zoznamuje s ďalšími postavami a pocit z nich je čoraz viac desivý. Dialógy plné klišé a trápnych otázok pôsobia až tak reálne, akoby sme boli súčasťou nudnej záhradnej párty. Okrem hlavného hrdinu tu nemožno nájsť kladnú postavu, ktorá by nepôsobila svojim snobizmom odpudzujúco, alebo svojou prehnanou slušnosťou podozrivo. Zážitok je umocnený výraznými zvukovými efektami. Hoci sledujeme príbeh belošky a černocha, hlavnou témou nie je otázka rasizmu, ale snaha ovládať a manipulovať druhých. Zobrazuje spoločnosť, ktorá sa snaží zhypnotizovať jednotlivca, aby ho mohla zmeniť a využívať vo svoj prospech. Na výber je podriadiť sa, alebo čo najrýchlejšie utiecť, kým je čas.

publikované: Maja Nikelová. Festivalový hlásnik (Cinematik 2018)